Neviem sa ovládať...

1. february 2013 at 18:32 | Luciana |  Diary
Každý kto ma pozná (teda nie každý ma pozná presne takú aká som), a niekto by sa opýtal aká som, určite by odpoveď bola, milé, kľudné, múdre dievča.

Múdre vďaka ťahákom haha. :D Milá, proste slušnosť to káže. :D Lenže kľudná som, kým ma niečo nenaštve. A keď sa naserem a poriadne tak ma radšej nechcite zažiť. Občas sa dostanem do afektu. Stalo sa mi to zatiaľ len dva razy. Minule už dávnejšie, a včera. Zlé je na tom, že vtedy vravím veci, ktoré neskôr ľutujem, nevšímam si čo robím.. včera som hodila telefon o stôl a udrela rukou do steny, ktorá ma teraz bolí.. Chvalabohu pri mne nikto nebol, pretože by som určite zas povedala niečo nepekné.

Keď sa mi to stalo prvý raz, a nadávala som na Tomáša, kričala, plakala a udrela do steny, potom mi došlo, že čo to robím. A ešte neskôr viac mi to prišlo ľúto, keď Tomáš odišiel. Ešteže ma má rád a vrátil sa.
Včera to bolo zas o to horšie, že som udrela do steny celou silou.. no načo robím blbosti. :D Proste mi občas prepne. Som typ, že keď ma niečo naštve držím to v sebe, trošku si ponadávam, pokričím a toľko. Neskôr sa to nahromadí a takto vybuchnem. Lenže to nie je dobré a potrebujem sa toho zbaviť. Kým sa mi to stalo len dva razy tak je fajn, lenže čo ak sa to bude stupňovať. A už vôbec nechcem aby sa to stalo pred niekým z rodiny.. Zatiaľ ma takú zažil len Tomáš. Lenže ktovie čo by si pomysleli iní, keby sa zrazu začnem takto správať.
Akoby som sa toho mohla zbaviť. Fakt neviem, čítala som aj na internete o tom, lenže žiadne rady, pomoc.

Nechcem byť pozdejšie nejaká šibnutá labilná, čo sa nevie ovládať a vrieskať s plačom na niekoho koho mám rada a ublížiť mu slovami, ani sebe búchaním o stenu..

Čo by ste mi poradili ak niečo viete?
 


Comments

1 Ronnie Ronnie | Web | 1. february 2013 at 19:05 | React

Uhm. Možno na začiatok - nebúchaj do steny! Ublížiš si! :) A na druhočiatok: nehromaď to sebe. Hovor to niekomu, napríklad tomu Tomášovi. Možno ťa vypočuje a keď ťa už takú zažil, prečo by ťa nemal nepochopiť? Proste to hovor nahlas, nehromaď to v sebe! ;) Základná rada prežitia.

2 Luciana Luciana | Web | 1. february 2013 at 19:10 | React

[1]:Vypočuje, pochopí.. ale aj tak sa stanú ďalšie a ďalšie veci, ktoré ma štvú.

3 maly-introvert maly-introvert | Web | 1. february 2013 at 21:16 | React

Lucy, tiež som bola takáto. Plná hnevu, zlosti, musela som kričať, buchať vecami. Ale najviac som tým aj tak ubližovala len sebe.

Psychologička mi vysvetlila, v čom je môj problém. Nedokážem svoje emócie a pocity dávať najavo v pokojnej forme. Občas to dusím, a potom vybuchnem, pretože je toho veľa. A tak mi poradila, aby som počítala do 1O, pokojne dýchala, upokojila sa, keď to vo mne vrie, nikdy nepovedala hneď, čo mi napadne, lebo tie slová sú najbolestivejšie. S mierným tónom povedať človeku, čo ťa na ňom štve. Bez okolkov a nadávok(ale ba, aj nadávať môžeš:D) ale nezvyšuj hlas.
Nikdy som nespochybňovala to, čo mi psychologička povedala. A robila som dobre, lebo to zabralo. Odvtedy, keď ma niečo sere, tak to poviem: pokojným tónom, ale zároveň vážne a stojím si za tým. Lebo keď zvýšim hlas, ľudia ma nebudú aj tak brať vážne(budú na mňa kričať tiež a situácia sa zhorší). Ale keď vidia hnev v očiach a pevné slová, zamyslia sa(ak nie, nestoja ti za nervy).
A je jedno, kto ťa nasral, buď úprimná a netrieskaj s vecami. Raz keď ma frajer nahneval, šmarila som jeho fotku na zem, a deň na to som sa na tom smiala aj s ním :D. Bolo to neškodné, ale odvtedy som to ani raz nespravila.

Je to kruté, ale jedine seba môžeš ovládať. Preto sa maj rada, netrestaj sa hlúposťou iných a usmievaj sa. Ak ťa nasere, kašli na to, nevracaj mu to, ignoruj ho ak chceš. Ale mysli hlavne na seba a na svoj pokoj v duši. Lebo cholerický hnev už nie je v poriadku a môže to prerásť do poruchy osobnosti. Ale s tým ťa strašiť nejde.

(Snáď zo mňa bude nejaká psychologička:D)
Veľa šťastia.
Daj vedieť, ako sa darí ;).

4 Luciana Luciana | Web | 1. february 2013 at 22:33 | React

Tiež sa stalo, že sme sa potom na tom mojom krátkom šibnutom správaní s Tomášom smiali.. že aká som, že som ako moj oco a takéto hlúposti.

Ono ja sa po tom kriku a plači akoby ukludím a cítim sa lepšie.. no úplne mi vtedy preskakuje, normálne sa čudujem čo to píšem ale je to tak.

Tiež si zvyknem stále hovoriť, keď ma niečo naštve, že nebudem ro rozoberať, nebudem sa hnevať, proste budem na to kašlať, ale nedá sa to.. chvíľu, ale potom si na to znova spomeniem a čím viac na to myslím, tým viac ma to hnevá, a dávam za vinu tomu druhému, a najhoršie na tom je, že je to kvôli úplným somarinám, čo nestoja ani za reč.  V poslednej dobe mi trošku prepína, budem teda počítať do 10, a nekričať len hovoriť vážnejším tonom ako si napísala.

Inak ako som čítala ten komentár, zamyslela som sa, že ja stále kričím, aj na Tomáša ale on nikdy na mňa nekričal, aspoň nie keď sme sa hádali alebo preberali niečo vážnejšie. On mi povie čo chce, krátkymi vetami, neomiela okolo jednej veci tri hodiny ako ja :D a dakedy radšej príde ku mne a objíme ma aj keď nanho kričím. Musím sa trošku zamyslieť nad sebou. Ani ja sa k nemu nesprávam pekne.

Ďakujem za radu, budem sa snažiť.

5 Lee Lee | Web | 2. february 2013 at 11:15 | React

Lucinko v téhle situaci ti ani nepomohu. alee pokud budeš chtít tak jsem pořád na skype tak se někdy ozvy. Třeba stihneme pokecat =) Jinak obrázek je vystihnut taky mám pořád takový pocity... poslední měsíc. ...

6 Dollie Dollie | Web | 3. february 2013 at 0:03 | React

súhlasím s myšlienkou nedus to v sebe .. to je určite ten najhorší spôsob a vždy to dopadne zle. proste hovor vždy čo si o daných veciach myslíš a nenechaj sa vyviesť tým,že niekto má nato iný názor .. v takejto situácii som sa ja osobne ešte neocitla ale myslím,že toto by mohlo pomôcť držím palce :)

7 maly-introvert maly-introvert | Web | 3. february 2013 at 13:50 | React

169? :D Ja pri tom svojom meškaní som mala pocit, že som stále doma, tak to ty si potom chodila do školy raz za mesiac, či čo? :D
Tiež som mala mať 2-3 z telesnej, ale kvôli zdravotným problémom som si vybavila nakoniec oslobodenie, pretože telesná mi ráno robí stále problém.
Ani PVD nie je zlé, a tebe to na polroku ešte môže byť jedno ;-)

8 Luciana Luciana | Web | 3. february 2013 at 21:23 | React

[7]: Práveže som vkuse v škole.. ja som väčšinou tak bola teraz že jeden den v týždni som vkuse chýbala a na začiatku roka som hned dva týždne bola doma s tými aftami.. :D tak sa to nazbieralo. :D
Dosť nerada cvičím a ešte ked nám teraz dali telesnú ako poslednú, tak radšej idem preč zo školy. :D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement