Len tak na rychlo.

28. february 2013 at 19:11 | Luciana |  Diary
Nevsimajte si ze nepisem s dlznami makcenmi ciarkami a tak podobne, som u sestry na pocitaci a maju nastavenu madarsku klavesnicu tak to necham tam :D.

Vyskytol sa mensi problem, sestra mi povedala ze vraj na mojom notebooku wifi nejde, a ked som sa pytala svagra nevidela som velku ochotu v tom aby mi to spravil.. ale ja s nimi vydrbem, poviem im ze potrebujem do skoly robit nejake veci, prezentacie a tak a ze ona taky program v notebooku nema a na jej notebook aj tak vraj chodit nemam, lebo ze je moj. Aj ja mam teraz svoj notebook na co ked s nim neviem nic robit? Neexistuje, ze by mi na tom neslo wifi, ved to musi ist na kazdom pocitaci ci notebooku, je to tak v skole aj vsade. Takze to beriem ako vyhorovky, a skusim to tym, ze potrebujem nieco do skoly. Takto nebudem vediet ist velmi ani na blog, pretoze sa bojim ze sa mi sem niekto dostane. Predsa vo svojom mam aspon sukromie, lenze bez internetu sa nikam nedostanem.

Dnes prisli ku sestre dve deti, surodenci z deckeho domova. Vybrala si ich do pestunskej starostlivosti tak tu mame veselo, je tu este aj Tomas. Skoda len ze su to cigancata, a dievca vypada byt trosku ako chybne, ale tak zvykneme si, hadam nebudu robit zlobu, lebo dopadnu tak ako boli. Tu im bude urcite stokrat lepsie.
V sobotu ideme do mesta nieco pokupit, vymenit botasky od deichmanu pretoze moje mi deru patu, mali by to vymenit.. uz som si jedne aj vyhliadla, ale hlavne ideme preto nakupovat, tym dvom nieco, pretoze vela veci so sebou nemaju a aj tie im zacinaju byt male alebo su take proste skor na doma, nez do skoly...

Posledne dva dni som stravila u Tomasa. Bolo celkom fajn, len som sa tam zacala uz aj trocha nudit, tento tam vkuse hral futbal na pocitaci, no proste super :D, dneska prehodila par viet aj s Lenkinim chlapcom Misom, to je Tomasova sestra ta Lenka. len tak aby ste vedeli :D.

Tak pokusim sa ozvat aspon sem tam, ked bude nieco nove. Dufam, ze sa mi to s tym internetom podari vyriesit a ked nie, tak nech si nikto nemysli, ze ja ho dam ku svagrine, nic take, ten pocitac je moj, ked tak, tak bude u Tomasa a tam ho aspon budem pouzivat ked budem unho.

Zatial sa majte pekne, aj vonka je uz krajsie. Konecne vykuka slniecko, ale leto aj tak nechcem, tie horucavy.. pomaly sa aj to blizi.

23.2.2013

23. february 2013 at 12:35 | Luciana |  Diary
To sa ešte nestalo, že by som sa neozvala takú dlhú dobu. No veľmi ani nie som na internete, akurát tak väčšinou na telefone na facebooku, aj to tam skočím len na pár minút. A na iných počítačoch veľmi nechcem písať na blog, ani ho prezerať...pretože nechcem riskovať, aby sa mi niekto zo známych dostal na blog. Ak švagor bude mať čas, nastaví mi wifi na môj notebook, hádam s tým nebudú žiadne problémy a budem sa blogu znova viac venovať s kľudom. Niektoré blogy som poobiehala v škole.. keď som niečo stihla, ale aj to som hneď vymazala historiu, istota je istota...

Prečo vravím, že ak švagor bude mať čas... pretože už nejaké dva, tri týždne bývam u sestry. Keď som bývala u brata, nechcela som z tade odísť, aj kvôli tomu, že sestra nebýva v meste, že budem musieť do školy dochádzať, že pravdepodobne budem menej s Tomášom a to nie je dobré, pretože my sa hádame práve vtedy, keď nie sme spolu :D, to je takkeď niekomu ndôverujete, preverujete a on sa hnevá prečo mu neverím a tak ďalej. Preto sme mali nedávno menšiu krízu, keď som ho už fakt chcela nechať, aj som mu to povedala, a bolo mi zvláštne keď som mu to v škole povedala a mal slzy v očiach. No aj tak som sa držala a neutekala hneď za ním a toto a toto. Proste som bola rozhodnutá. No, lenže nerozišli sme sa, dúfam, že si uvedomil pár vecí, dokonca sme boli na kávu v kaviarni, doteraz sme stále sedeli doma.. včera a predvčerom sme boli v motoreste, do ktorého som rada chodila... tam sa teda dá najesť.. ten syr s hranolkami, tie vyprážané prsia nemajú chybu.. mňam. A aspoň to nie je ani tak ďaleko od sestry. :D
Tak teda do školy dochádzam busom, nie je to až také zlé ako som si myslela, dokonca mi to príde, že mi je tu lepšie, nikto sa tu neháda, je tu väčší kľud, zatiaľ som cez víkend bola sama alebo s Tomášom.. pretože sestra s manželom sú v Maďarsku.Je to tu fajn.
Akurát, že, hm, chcela som napísať, že mi je to zvláštne alebo čo, že nie som u brata... ale tu je mi lepšie. S bratom pohádaná nie som, len so švagrinou a to ma až tak netrápi. jej stále šibalo. vkuse jej niečo vadilo ..a proste neriešim. Mohla som už dávno ísť ku sestre a bol by pokoj. Horšie je, že vlastní rodičia držia so švagrinou a nie s vlastnou dcérou, ktovie čo všetko im narozprávala a brat sa do ničoho nepletie, takže kašlem na všetko.. až toľko som toho nečakala, že rodičia budú takýto, ale v podstate môžu za to oni. To všetko je kvôli nim, že som mu musela byť u brata, teraz u sestry.. ale neriešim to, aj tak s tým nič nenarobím.

Ešte sa ozvem, keď ma napadne o niečom napísať.. a pravdaže ak sa sem dostanem. :)
 


Nás prvý rok

6. february 2013 at 18:52 | Luciana |  *Luciana*
4.2. to bol rok, čo sme s Tomášom spolu. Keď sme tak spomínali na minulý rok, na ten deň, keď sme sa dali dokopy, tak si pamätám, že vtedy sme šli okolo jeho domu, to bolo prvý raz čo som bola na Skalníku :D, aj to som si nezapamätala, kde to je, až neskôr.
Cestou do mesta, zastal pri ceste. :D :D
Vyšli sme trochu z auta, ale rýchlo sme sa vrátili, lebo bola zima.
Viem, že snežilo. Bolo celkom dosť snehu.
Keď sme sa vrátili do auta, asi sme kecali, alebo ja už ani neviem, možno len bozkávali. :D
V tom som mu povedala, že ho chcem. Na to sa ma opýtal, či s ním chcem chodiť a povedala som áno.
Tešil sa ako malý chlapec, a pamätám sa, keď som aj na blog písala, že som ešte chlapca nikdy nevidela sa tak tešiť. Zdá sa mi, že aj trúbil vtedy. No hej, hej trúbil, keď som vystúpila z auta a šli sme domov. :D :D
Snežilo aj vtedy pred rokom a snežilo aj tento rok ten istý deň, ale zas toľko snehu asi nebolo teraz ako vtedy.
A ako sme tak spomínali na ten deň, prekvapilo ma, že si Tomáš spomenul na to, že aj vtedy snežilo. :D
No a potom to už bolo len horšie a horšie... ale nieee, bolo toho cez ten rok aj veľa zlého, aj pekného, aj nového, aj smutného, aj preplakaného, aj presmiateho.. no bolo kadejak, ale všetko sme zvládli.. dúfam, že to bude už len a len lepšie a ktovie, možno to dakedy potiahneme aj celkom ďaleko. :) no a možno nie. Všekto príde samo.

Neviem sa ovládať...

1. february 2013 at 18:32 | Luciana |  Diary
Každý kto ma pozná (teda nie každý ma pozná presne takú aká som), a niekto by sa opýtal aká som, určite by odpoveď bola, milé, kľudné, múdre dievča.

Múdre vďaka ťahákom haha. :D Milá, proste slušnosť to káže. :D Lenže kľudná som, kým ma niečo nenaštve. A keď sa naserem a poriadne tak ma radšej nechcite zažiť. Občas sa dostanem do afektu. Stalo sa mi to zatiaľ len dva razy. Minule už dávnejšie, a včera. Zlé je na tom, že vtedy vravím veci, ktoré neskôr ľutujem, nevšímam si čo robím.. včera som hodila telefon o stôl a udrela rukou do steny, ktorá ma teraz bolí.. Chvalabohu pri mne nikto nebol, pretože by som určite zas povedala niečo nepekné.

Keď sa mi to stalo prvý raz, a nadávala som na Tomáša, kričala, plakala a udrela do steny, potom mi došlo, že čo to robím. A ešte neskôr viac mi to prišlo ľúto, keď Tomáš odišiel. Ešteže ma má rád a vrátil sa.
Včera to bolo zas o to horšie, že som udrela do steny celou silou.. no načo robím blbosti. :D Proste mi občas prepne. Som typ, že keď ma niečo naštve držím to v sebe, trošku si ponadávam, pokričím a toľko. Neskôr sa to nahromadí a takto vybuchnem. Lenže to nie je dobré a potrebujem sa toho zbaviť. Kým sa mi to stalo len dva razy tak je fajn, lenže čo ak sa to bude stupňovať. A už vôbec nechcem aby sa to stalo pred niekým z rodiny.. Zatiaľ ma takú zažil len Tomáš. Lenže ktovie čo by si pomysleli iní, keby sa zrazu začnem takto správať.
Akoby som sa toho mohla zbaviť. Fakt neviem, čítala som aj na internete o tom, lenže žiadne rady, pomoc.

Nechcem byť pozdejšie nejaká šibnutá labilná, čo sa nevie ovládať a vrieskať s plačom na niekoho koho mám rada a ublížiť mu slovami, ani sebe búchaním o stenu..

Čo by ste mi poradili ak niečo viete?

Ach, tie balzamy :D

27. january 2013 at 20:16 | Luciana |  *Luciana*
Ja viem, že som povedala, že kým nedopoužívam posledný, že si zatiaľ žiadny nekúpim.. ale nedalo sa. :D Ten žltý som už mala predtým, je veľmi dobrý. Medzi ružovým a oranžovým som sa nevedela rozhodnúť, tak som vzala obidva. :D V podstate mi tie dva kúpil Tomáš. :D A dnes som neodolala tomu modrému. A dobre som spravila, pretože ten je z nich asi najlepší. Má príjemnú vôňu, nefarbí :D, dačo aj vydrží, je skvelej farby :D, a cítiť ho na perách. nie ako tie ostatné. Tak sviežo.. proste fajnota. Už naozaj žiadny nový nekúpim! Nemôžem. :D Jaj a to ešte jeden sa zapotrošil niekde u Tomáša.. :D


Tattoo

22. january 2013 at 10:51 | Luciana |  Pictures
Chcela by som tetovanie, hviezdy nejaké poriadne na brucho, teda na bok brucha alebo ako to nazvať, ako má tá baba na fotke.. ale trošku lepšie tie hviezdy a k tomu ešte nejaké ornamenty, ale nie prehnané, niečo nenápadné, pekné, milé. Lenže ako tak pozerám niektoré fotky a vidím ako to niektorí majú dodrbkané a hnusné, choré..tak sa celkom bojím, ako by reagovalo moje telo. Ale chcela by som nejaké maličké.


The pretty reckless - Zombie

20. january 2013 at 18:08 | Luciana |  Songs

"Sestra bude mať dvojičky"

20. january 2013 at 10:45 | Luciana |  Diary
Tiež som si hneď pomyslela, že je tehotná. Ale robí si školu, nabudúci týždeň bude mať certifikát a môže si do pestúnskej starostlivosti zobrať 4 týždňové dvojčatá alebo jedno väčšie dieťa. Takže budeme tam chodiť pomáhať, mamina, aj ja aj Tomáš. Ten bude mať radosť. On a deti, to je naozaj dobrá kombinácia. :)

V škole sa mi prekvapivo dobre darí opravovať známky a to aj bez nejakého väčšieho učenia. :D Akurát mi ostáva účto, kurnik tam sa mi to riadne pokašlalo mám tam len dve päťky, neviem ako som to mohla dopustiť. :D Dúfam len, že to opravím aspoň na 3, nechcem mať medzi tými dobrými známkami nejakú 4... To by mamu porazilo a učitelia by sa tiež poriadne čudovali. :D

Prepadla som závislosti. Hrávam Pou každý deň, je to môj miláčik. :D Asi to poznáte, niečo ako tamagotchi. Takže momentálne mám u seba Tomášov telefon, pretože v mojom nie je internet a enviem si to stiahnuť a poslať sa to tiež nedá. Škoda. A inak tá hra, že tamago, to vajce na milion klikov je riadna blbosť, ja som sa tešila, že z toho sa možno vyliahne nejaké zviera o ktoré sa tiež bude treba starať, ale keď som pozerala na internete čo sa stane po tých milion klikoch tak už radšej ani neklikám. :D

Pondelok nemôžem, musím opraviť účto, tak utorok musím bežať ku doktorke. Normálne sa bojím, či ma niekam pošle alebo čo, pretože mám jeden taký problém, to bude sranda jej vysvetlovať.. troška sa budem hanbiť. :D Že po návšteve záchoda tak trocha krvácam z konečníka, ak z tade. :D Už je to nejakú dobu a keď som o tom povedala sestre, tak mi napísala, že to nieje sranda, že mám hneď ísť ku doktorke, pretože z toho môže byť aj rakovina konečníka. Švagrina mi zas hovorila, že ma pošle buď na chirurgiu alebo gastro a vopchajú do mňa dáku hadičku s kamerou, teda do čriev či tam dačo nemám, a že deň predtým nebudem môcť jesť. No tak to sa fakt teším a ešte k tomu, že mi budú pred tým musieť roztiahnuť žalúdok či čo, že budem nafúknutá ako v deviatom mesiaci tehotenstva a keď pôjdem domov, že zo mňa pôjde vzduch von ako keď prdkám, Tak až to tak bude, čo velmi dúfam, že nie, tak sa mám na čo "tešiť".

Vám sa ako darí? Zdraví? Šťastní? Známky opravené?

Zachvílku idem pozerať Kde bolo tam bolo, škoda, že už dávajú len po jednej časti a doobedu. Večer to bolo zaujímavejšie. :D

Blue Foundation -Eyes on fire

12. january 2013 at 19:30 | Luciana |  Songs